štvrtok 21. apríla 2016

Čo mi v posledných dňoch takmer zruinovalo život?

Čauce mravce!

Som si vedomá toho, že nadpis článku vyznieva veľmi pesimisticky, no nebojte sa, na konci sa objaví akési svetlo na konci tunela, resp. záblesk nádeje, že svitá na lepšie časy. Veď ani s Fénixom to nevyzeralo ružovo a nakoniec vstal z popola...
Neviem, čo sa to v poslednom čase deje, ale mám pocit, že všetko sa akosi rúca, všetky zlé veci sa naraz valia a ja im nestíham odolávať.

Čo sa mi prihodilo?

  • že v pondelok sa moja drahá mamička rozhodla, že moje posadené bylinky v konzervách a plechových kvetináčoch vynesie von, aby mali viac slniečka. avšak položila ich na veľmi nevhodné miesto, kde sa potom polievalo z ostrekovačov (a aby toho nebolo málo, na druhý deň ocino pustil ostrekovače znovu), takže keď som sa konečne dopátrala, kam mi zmizli bylinky, našla som ich chúdence celé preliate a zatopené vodou. ale veď ok, to sa spraví, vodu vylejem, slniečko to vysuší. no nerátala som s tým, že bude v noci taká zima... ostatné bylinky by som ešte prežila, ale to, že mi zmrzla bazalka, ktorá mi tento rok fakt krásne vyšla, ma naozaj zamrzelo.
  • že v utorok ráno, keď som sa ocitla v časovej tiesni a po úmornom bicyklovaní a náhlení sa na stanicu sa stalo, že keď som tam konečne dorazila a vlak sa pohol, ja som v ňom nesedela. správne, zmeškala som ho! a to znamenalo, že nestíham cviko. čo je prúser, keď si úporne šetríte absenčky na horšie časy...
  • že v stredu, keď som bola v Trnavienke a musela som skočiť do banky, tak som si zamkla bicykel, no v posledných dňoch fúka v TT ešte viac ako zvyčajne, takže bicykel mi spadol. našťastie, nič vážne sa mu nestalo, len mu spadla reťaz. ja som naposledy opravovala spadnutú reťaz, asi keď som mala 8 rokov.
    ako to dopadlo? skončila som celá špinavá a zistila som, že existujú muži, ktorí sa vyznajú v kvetoch, no na opravovanie reťazí veľmi nie sú.
  • že na stredu som si mala pripraviť referát na predmet Slovenská literatúra národného obrodenia o básni Slovenské iskrice od Sama Bohdana Hroboňa (je to ok, ak to počujete prvýkrát), avšak k príprave referátu som sa dostala v stredu na obed a s hrôzou som zistila, že asi trištvrtine básni sa nedá rozumieť, lebo je napísaná akýmsi nárečím a náš pán milý spisovateľ si slová prispôsoboval a skracoval, aby mu tam zvukovo sedeli. netušil, aké problémy mi tým spôsobí...
  • že v stredu večer ma čakal naozaj nešťastný klinec dňa: odišiel mi noťas. akože nie že odkráčal, ale proste nefunguje. super, že som tam mala celý (hlavne ten školský) život...
  • že tento týždeň mi okrem spomínaných vecí znepríjemňuje život aj vietor: či už pri bicyklovaní proti vetru alebo pri polievaní záhradky... pri bicyklovaní mám pocit, že pedálujem a pedálujem, no aj tak stojím na mieste a pri polievaní ide všetka voda na mňa, takže som mokrejšia, ako polievané kvietky.
  • že náš 180-kilometrový vzťah na diaľku sa zmenil na 1000-kilometrový vzťah na diaľku. človek si uvedomí, že nie je diaľka ako diaľka.

A čo ma potešilo? (poďme hľadať svetlé stránky života)
  • že naša snaha nevyšla tak úplne nazmar a už vidno prvé kvietky a cibuľky.
  • že sa v našej domácnosti naraz vyskytol čerstvý chlebík, poctivé maslo a domáca reďkovka.
  • že mi pani sprievodkyňa otvorila vo vlaku dvoje dvere a ja som mohla pohodlnejšie vystúpiť.
  • že sa mi notebook pokazil až po odprezentovaní môjho spomínaného referátu (delilo ma od toho len jedno zapnutie!)
  • že sa stále nájdu šikovní chlap(c)i, ktorí vám ochotne pomôžu s opravou bicykla a dokonca aj pán kvetinár je veľmi nápomocný, keď vám dovolí umyť si v jeho kvetinárstve ruky a postráži vám zatiaľ veci.
  • že bazalka je posadená znova a vďaka teplejšiemu a slnečnejšiemu prostrediu bude mať príležitosť vyrásť ešte krajšie.
  • že vyučujúci majú pochopenie a keď polhodinu meškáte na 45-minútové cviko, tak vám dovolia zapísať sa.
  • že mi Veronka z Grécka priniesla super mydlo (okrem iného)! v poslednom čase nepoužívam nič iné, len mydielka a dosť sa mi to páči.
  • že som v utorok po veeeeľmi dlhom čase bola na volejbale a veľmi som si to užila. tak mi to chýba! musím s tým dačo zrobiť.
  • že všetko sa dá zachrániť, aj dáta z počítača, takže kíp_kalm. a vyzerá to tak, že nám do rodiny pribudne nový technický miláčik.
  • že budem mať namakané nohy z toľkého bicyklovania na mieste a očividne som krásna ako kvetinka, keď ma polievacia hlavica chce toľko polievať.
  • že som si vytýčila ďalší #lifegoal

                                       
  • že stále je tu nádej, že sa nájde cesta, aby sa to všetko dalo do poriadku a aby všetko opäť fungovalo

                            
  • a najpozitívnejšia vec zo všetkého - aj tri týždne raz musia prejsť a my sme sa už prehupli cez polovicu, máme za sebou 11 dní, takže už len 9 a môj drahý je späť!
A čo teší/trápi vás?
Nech je to čokoľvek, vážte si aj tie maličkosti, na ktoré občas zabúdame (reďkovka nad zlato!) a z tých nepríjemných vecí si nerobte ťažkú hlavu. Bude lepšie.

Majte pekný zvyšok týždňa!
Kika

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára