sobota 23. apríla 2016

Athens

Jou!

Ako som minule spomenula, s priateľom sme strávili predĺžený víkend v Aténach a tu je niekoľko mojich postrehov, zážitkov a tipov. Bude to dlhé. Pripravte si svačinku.
Cesta
Do Atén sme leteli v sobotu večer z bratislavského letiska a o niečo vyše dvoch hodín sme už vystupovali na grécku pôdu. Keďže sa v tejto časti sveta posúva čas dopredu, z letiska sme vyšli okolo pol 12 v noci a vybrali sa na autobus. Pôvodne sme chceli ísť taxíkom, ale v noci sa platí dvojitá tarifa za cestu a ozaj sme nechceli platiť viac ako za letenky :D. Preto sme si kúpili lístky na autobus a X95-kou sme išli až na jeho konečnú zastávku Syntagma square. Tam sme si už zjednali taxík za pár €, ktorý nás odviezol k nášmu bytu, dve ulice ďalej ako Zeusov chrám.




Ubytovanie
Byt sme mali prenajatý cez airbnb.com od veľmi milej, ochotnej a nápomocnej mladej dievčiny - Vassiliki. Relatívne malý byt, ktorý však mal všetko, čo sme mohli počas nášho času v Aténach potrebovať. Ak by ste ho videli, tak si poviete, že je #uberkjut. K samotnému bytu patrila aj obrovská terasa s vlastným pomarančovníkom ♥, lehátkom, stolom a stoličkami a ďalšími milión kvetmi. Okrem toho sme hneď oproti dverám do bytu mali dve ďalšie terasy, odkiaľ bol priamo výhľad na Acropol. Ideálne na večerné posedávanie a popíjanie vína. Odskúšané, odporúčané ;).

Deň prvý
Nedeľný ranný program bol už od samého začiatku jasný. Výmena stráží pred parlamentom, ktorá sa iba v tento jeden deň v týždni nesie v špeciálnom duchu. Keďže sa celá procedúra začína o jedenástej, mali sme trochu času a sadli sme si na neskoré raňajky na Syntagma square. (Mimochodom, akurát tu bol Bike weekend, takže niektoré cesty boli uzatvorené - čo bolo super - a navyše sme mali možnosť sledovať cyklistov). Strážnici majú nacvičenú špeciálnu choreografiu, na ktorú dohliada ďalší vojak, ktorý ich poupravuje a narovná všetky strapce tak, aby boli reprezentatívni na fotenie s davom. Spomínaný vojak a jeho prejav sa najviac páčil môjmu priateľovi, ktorý ho každý deň imituje. "Please! Behind white line! Please" (chrapľavo) :D.


           


Naša cesta ďalej viedla na dominantu Atén - Acropolu. Zo Syntagmy je to relatívne krátka prechádzka ulicami. My sme išli po klasickej pešej zóne a potom chvíľu ulicami Plaky, historickou časťou mesta, ktorá sa nachádza priamo pod Akropolom. Čo sme si veľmi skoro všimli bolo, že v uliciach bolo dosť veľa túlavých psov. Boli to úplní miláčikovia a totálne neškodní. Len tak si vylihovali na tieni alebo sa motkali pomedzi ľudí. Hore na Acropole bol úžasný výhľad na celé mesto kolom-dokola. Všetko nehorázne fotogenické. Jediné, čo ma zamrzelo bolo, že cez vstup dole sme si nemohli zobrať ľadovú drť, ktorá nakoniec skončila v koši, inak by som sa dnu nedostala ešte asi ani dnes...









Nasledovalo múzeum, kde dominovali sochy, ktoré sa podarilo zachrániť, ale aj "obyčajné" nádoby, misky, nástroje a podobne. Každý jeden kúsok skaly mal pri sebe stručný výklad, no v múzeu sa pohyboval aj archeológ, ktorého ste sa mohli hocičo hocikedy spýtať a ochotne odpovedal na vaše otázky. Mne sa najviac páčilo, že podlaha na prízemí a rovnako aj vonku pred múzeom bola presklená a mohli sme vidieť pôdorys pôvodnej budovy. Ja som vo všetkom videla bazén a záchod :D. Ale páčilo sa mi to.

Uchodení, unavení a hladní sme sa hneď po odchode z múzea zastavili na ochutnávku gréckeho jedla! (Nerátam tie neskoré raňajky ani pečivo predtým od pouličného predajcu.) Moussaka-prekladané mleté mäso, baklažán, zemiaky, rajčiny a bešamelová omáčka s gréckym šalátom pre Fera a kuracie souvlaki-mäso so zeleninou napichnuté na špajdli a opečené s tzatziki omáčkou a hranolkami pre mňa. Spokojnučkí a najedení sme sa pomaly pobrali späť na byt, aby sme si trocha oddýchli.


Neskôr večer sme vybehli vedľa do ulice do taverny, ktorú nám odporučila naša hostiteľka. Na prvý pohľad obyčajné miesto, kde vedľa pri stole sedeli očividne štamgasti, ktorí tomu dodali tú pravú grécku atmosféru. Možno obyčajné miesto, ktoré veľmi ľahko prehliadnete, no zato s najlepším gréckym šalátom! K tomu lahodné mäso a bola som spokojná. Fero išiel do morských plodov a vybral si kalamáre. Mimochodom, veľmi sa mi páčilo, že hocikde sme sa usadili, hneď sme dostali džbán s vodou a niečo na zobkanie. Posedeli sme a čakal nás už iba večer pri víne a s výhľadom na vysvietený Acropol.


Deň druhý
Po večernom brainstormingu viedli v pondelok naše kroky k Zeusovmu chrámu, ktorý bol od nás čo by si kameňom dohodil. Príjemné prekvapenie bolo, že vstup bol zadarmo, mohli sme sa kochať záhradou, obdivovať mohutné stĺpy, premýšľať, čo z ruín bol bazén a čo izba, prípadne dopĺňať chýbajúce stĺpy. Vedeli ste, že stĺpy v Zeusovom chráme sú vyššie ako tie hore na Parthenone? Neverila som tomu, ale googlenie to potvrdilo. Divné, že? Ale Ferovi to prinieslo víťazstvo o masáž...







Ďalšou zastávkou bol Panathenaic stadium. Jedno z mojich obľúbených miest v Aténach mám pocit... Najlepšie bolo, že pri vchode sme dostali malý mobil a mohli sme počúvať výklad. Veľmi príjemné. Súčasťou prehliadky bola aj výstava olympijských faklí a plagátov, čo bolo tiež celkom zaujímavé. Štadión nás príjemne prekvapil a nečakali sme, že sa tu zdržíme taký dlhý čas.








Z toľkého chodenia sme aj vyhladli, takže smer našej ďalšej cesty bol jasný. Presne sme vedeli, kam chceme ísť a naša cesta tam viedla cez biele, mimoriadne fotogenické, uličky, z ktorých bolo cítiť časy minulé. Fotky absolútne nezachytávajú tú správnu atmosféru, ktorá na nás pôsobila. Priamo sme vyšli nad reštauráciou, kam sme mali namierené, no viac informácií sa dozviete v mojom ďalšom článku o #12fooddatesin2016.


Po celkom príjemnom posedení bol naším cieľom Pireus a prístav. Bolo to tak trochu neplánované a nevedeli sme, čo presne máme čakať a ani kam by sme mali ísť, aby sme videli niečo pekné a zaujímavé. Privítal nás prístav s relatívne veľkými loďami. Jachty, ktoré som čakala boli úúúúplne v inej časti (a bolo to ďaleko). Malá prechádzka po prístave však bola, nadýchala som sa morského vzduchu a bola som spokojná.

Už celkom unavení z chodenia a slnka sme metrom išli na zastávku Evangelismos a potom hore ulicou a nekonečnými (môj vtedajší pocit) schodmi pod horu Lycabettus. Hore sme tiež mohli ísť po vlastných, no vzhľadom na únavu sme sa radšej vyviezli zubačkou, podobnou tej, čo jazdí v Tatrách na Hrebienok. Trojminútová cesta a BAM! ste hore. A ten výhľad! Hodina pozerania na mesto ušla raz-dva a pobrali sme sa späť dole a na byt. Týmto sme si pozreli všetko, čo sme mali na Aténach naplánované a vedeli sme, že náš posledný deň bude už iba blúdenie a motkanie sa.








Deň tretí
Zobudiť sa, vstať, raňajkovať, zbaliť sa a odísť. Ranný cieľ splnený v stanovenom čase. Šup znova na metro, aby sme si odložili batožinu v úschovni a mohli sa znova túlať Plakou a bielymi uličkami pod Akropolom, aby sme znova urobili niekoľko fotiek a ešte viac si zamilovali túto časť mesta.










Zastaviť sa len tak niekde na kávu, vodu, dačo na zobkanie a potom obed v Taverne, ktorá funguje od roku 1932. Jedlo ma sklamalo, ale Fero bol mimoriadne spokojný. Áno, mali sme rozličné jedlo. Ďalšie chillové prechádzanie sa po meste, motkanie sa, návšteva Sephory (!!), pomaly pre kufor a šup na metro smer letisko. Náš výlet sa pomaly, ale isto blížil ku koncu.



Cestou domov sme sa museli vysporiadať s riadnymi turbulenciami a ešte k tomu aj s hlučnými gréckymi deckami. A potom prišiel teplotný šok a návrat do reality. Škoda...

TOP 10 vecí na Aténach:

  • malé biele uličky,
  • raňajky na Syntagma square,
  • túlanie sa po Plake,
  • náš apartmán,
  • všetky výhľady,
  • pomarančovníky na každom kroku a ostatné stromy,
  • grécky šalát v taverne,
  • super milí čašníci,
  • môj priateľ (bez neho by to nebolo ono :-*),
  • počasie.









Atény patria do série výletov po Európskych mestách, ktoré máme s Ferom naplánované na cca každé jedno ročné obdobie a už teraz robíme užší výber na našu ďalšiu destináciu.

Kde ste boli na zaujímavom výlete Vy? Kam sa chystáte? Všetky odporúčania sú vítané ;).

Majte pekný deň a cestujte!
Veronika

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára