Čauky mňauky!
Posledné dni boli plné všeličoho možného - od skúšok cez prípravu tábora až po krásne dni s mojím milým. Veru tak, minulú sobotu sa mi na týždeň vrátil a ja som šťastná-prešťastná! :)
Ako sme tak začali žiť naozajstný vzťah na diaľku, tak som si uvedomila, že mi už vôbec nezáleží na tom, čo budeme robiť, kde budeme, kam kedy pôjdeme a podobne. Aj keď som vždy bola človek, ktorý potrebuje mať naplánovanú každú sekundu života a všetko zapísať do diára, moje názory a postoje sa pomaly menia a začínam si uvedomovať, čo je naozaj dôležité. Blízkosť milovaného človeka je to jediné, na čom mi záleží a tieto vzácne chvíle si naplno užívam, čo znamená, že mobil mi vydrží nabitý 5 dní, keďže absolútne nič na ňom nerobím a často sa mi stane, že ho dokonca zabudnem doma (čo je dosť prúser v tomto období, keď všetci niečo chcú kvôli táboru). Virtuálny svet a sociálne siete mi taktiež nič nehovoria a preto si niektorí ľudia myslia, že som umrela/uniesli ma.
