Čaute čaute!
Chcete vedieť, ako sme takmer neprežili tri dni v našich krásnych Tatrách? Ak áno, čítajte ďalej, tu je sľúbený článok o našich tatranských dobrodružstvách!
Ako som už spomínala, zbehlo sa to veľmi rýchlo. Našla som super akciu na Zlavomat.sk na pobyt v Belianskych Tatrách v Rekreačnom dome u Maťka a Kubka. Pôvodne som pozerala rôzne pobyty v hoteloch, penziónoch... cena na 3 noci bola vždy okolo 100€ (a vyššie), sľubovali Vám tam hory-doly, vstup do wellnesu, 4-chodovú večeru v cene a na fotkách boli nablýskané a luxusné izby. Avšak keď som si začala čítať recenzie, dočítala som sa, že bolo špinavé posteľné prádlo/uteráky, vírivka vo wellnese nefungovala/sauna bola studená, z večere nič nebolo/obsluha bola neochotná a z krásnych izieb za vykľuli kutice 2x3m so starým nábytkom (keďže očividne majú pár pekných izieb, aby mali čo odfotiť). Samozrejme, česť výnimkám.
A tak som sa postupne dopracovala k tej najlacnejšej možnosti - k Maťkovi a Kubkovi. Cena bola skvelá, tri noci pre dve osoby za 39€. V cene bolo síce len ubytovanie, ale aspoň sme neplatili za prázdne sľuby.
Ubytovanie: Zariadenie sa nachádza v Ždiari a je to vlastne obrovský rodinný dom, kde žije 7-členná rodina, ktorá ho vlastní. Mimochodom, veľmi milá pani majiteľka! Ona aj jej manžel sú učitelia, takže hneď sme našli spoločnú tému o štátniciach.
Po príchode sme si mohli vybrať, ktorú izbu chceme, keďže ich bolo voľných viac. Báli sme sa, že bude trochu zima, čo bolo aj pravda, preto sme pre istotu vzali aj deku, ale nakoniec sme ju ani veľmi nepotrebovali. Každá izba mala vlastnú kúpeľňu a toaletu a televízor (ktorý sme však nepoužili). Mohli sme využívať spoločnú kuchynku s chladničkou, čo sme veľmi ocenili kvôli vareniu večere a príprave raňajok.
Taktiež sme si mohli načapovať kofolu/pivo (kým sa neminuli) a na konci to zaplatiť spolu s rekreačným poplatkom. Veľmi sme ocenili rýchle wi-fi, keďže sme si potrebovali naplánovať nasledujúce dni.
Čo ma mrzí je, že sme nevyužili možnosť pohladkať a nakŕmiť domáce zvieratká :D
Hodnotenie: vzhľadom na pomer ceny a kvality je to 5/5
výhľad z okna
výhľad z okna
A čo sme teda podnikli? V utorok sme dorazili až večer, takže sme sa už len navečerali, urobili plán na ďalší deň a zaľahli sme do postele.
Po raňajkách sme mali v pláne ísť na "prechádzku". Totižto, na internete sme pozerali trasu na Skalnaté pleso a bol tam "celkový čas" 1:40hod. Keďže bola vypísaná aj spiatočná trasa, logicky sme usúdili, že je to čas tam aj späť dokopy. Vykľula sa z toho cesta, počas ktorej som mala pocit, že vypustím dušu. No vážne, keď sme v tretine cesty zistili, že nám to časovo akosi nesedí, tak sa mi zrútil celý svet. Ale dali sme si gápelský koláč a zase bolo všetko v poriadku. Aspoň na chvíľu.
Nakoniec sme to však úspešne zvládli a celí mokrí a unavení sme si kúpili lístky na lanovku na cestu dole. Nebyť toho, že sme nemali suché veci na prezlečenie (mala to byť predsa prechádzka!), tak by sme to už dáko dali aj naspäť, veď dole to väčšinou býva v pohode, ale nechceli sme riskovať prechladnutie (ktorému som sa aj tak nevyhla). Zašli sme tam ešte do reštaurácie, dali sme si najlepšiu fazuľovú polievku (a celkom fajn cesnakový krém), vytasili naše rezne, vypili jedného Radlera a pekne krásne sa odviezli dole.
Nakoniec sme to však úspešne zvládli a celí mokrí a unavení sme si kúpili lístky na lanovku na cestu dole. Nebyť toho, že sme nemali suché veci na prezlečenie (mala to byť predsa prechádzka!), tak by sme to už dáko dali aj naspäť, veď dole to väčšinou býva v pohode, ale nechceli sme riskovať prechladnutie (ktorému som sa aj tak nevyhla). Zašli sme tam ešte do reštaurácie, dali sme si najlepšiu fazuľovú polievku (a celkom fajn cesnakový krém), vytasili naše rezne, vypili jedného Radlera a pekne krásne sa odviezli dole.
Skočili sme ešte do Kežmarku do Lidla (a to, čo sme tam videli, nás šokovalo - mali sme problém nájsť bieleho človeka) nakúpiť, doma sme sa osprchovali, skočili do neďalekého kostola na omšu a zvyšok dňa sme sa spamätávali z túry :D
Ďalší deň (ktorého pôvodný plán bol ísť na túru na Zelené pleso) sme strávili v úspornom režime, keďže sme sa totálne rozšalovali cestou na Skalnaté pleso.
Teda, aspoň sme mali v pláne stráviť ho v úspornom režime, preto sme zvolili plán ísť do Belianskej jaskyne. Zo Ždiaru je to len kúsok, takže sme odišli asi 15min pred vstupom. Zaparkovali sme a zistili sme, že cesta z parkoviska do jaskyne je asi tak 20min po serpentínach. My sme mali na ňu 8min. To bol moment, kedy som už fakt skoro vypustila dušu. Ešteže môj drahý mal o niečo viac síl a bežal (stále nechápem, ako mohol bežať) kúpiť lístky a zdržať sprievodcu. Nakoniec som sa tam stihla doplaziť a dokonca načas (a nebola som ani posledná). Prehliadka trvala asi 70min, ale ubehlo to veľmi rýchlo. Jaskyňa bola krásna (najviac sa mi páčilo púšťanie hudby v Hudobnej sieni, aby sme počuli, aká je tam dobrá akustika) a náš sprievodca bol skvelý, veľmi vtipný chlapík :)
Teda, aspoň sme mali v pláne stráviť ho v úspornom režime, preto sme zvolili plán ísť do Belianskej jaskyne. Zo Ždiaru je to len kúsok, takže sme odišli asi 15min pred vstupom. Zaparkovali sme a zistili sme, že cesta z parkoviska do jaskyne je asi tak 20min po serpentínach. My sme mali na ňu 8min. To bol moment, kedy som už fakt skoro vypustila dušu. Ešteže môj drahý mal o niečo viac síl a bežal (stále nechápem, ako mohol bežať) kúpiť lístky a zdržať sprievodcu. Nakoniec som sa tam stihla doplaziť a dokonca načas (a nebola som ani posledná). Prehliadka trvala asi 70min, ale ubehlo to veľmi rýchlo. Jaskyňa bola krásna (najviac sa mi páčilo púšťanie hudby v Hudobnej sieni, aby sme počuli, aká je tam dobrá akustika) a náš sprievodca bol skvelý, veľmi vtipný chlapík :)
Po skončení prehliadky sme prešli cez cestu do koliby na obed a pokračovali sme jazdou na bobovej dráhe v Tatranskej Lomnici (ktorá nás prekvapila svojou krátkosťou. keď som bola malá, zdala sa mi oveľa dlhšia), išli sme na koláč a poprechádzali sa po mestečku.
Boli sme si pozrieť dva drevené kostolíky v Starom a Dolnom Smokovci (z toho jeden bol aj otvorený, lebo nejaký mladý chalan si tam trénoval hru na organe), následne sme sa presunuli do kostola (s medenou strechou) v Novom Smokovci na omšu a nakoniec sme si išli oddýchnuť do aqua centra Hotela Sorea Titris.
skáčem Miňovi do záberu :P
Boli sme si pozrieť dva drevené kostolíky v Starom a Dolnom Smokovci (z toho jeden bol aj otvorený, lebo nejaký mladý chalan si tam trénoval hru na organe), následne sme sa presunuli do kostola (s medenou strechou) v Novom Smokovci na omšu a nakoniec sme si išli oddýchnuť do aqua centra Hotela Sorea Titris.
skáčem Miňovi do záberu :P
naše pokusy odfotiť sa s Tatrami
V piatok ráno sme sa už len pobalili a vydali sa na cestu domov, počas ktorej sme mali niekoľko zastávok:
Štrbské pleso
Jedno z mojich fejvrit miest v Tatrách! Ani sme nevedeli ako, strávili sme tam asi 2,5 hodiny (a našli inšpiráciu, kam ísť najbližšie na výlet).
žabky :)
Miňo ma núti pózovať a ja sa zabávam
malá nápoveda, kam ideme o dva týždne ;)
Pribylina
Navštívili sme tu múzeum slovenskej dediny a bolo veľmi zaujímavé pozrieť si, ako ľudia žili v minulosti a vidieť všetky tie remeselnícke dielne a nástroje. Prehliadka nám trvala asi 1,5 hodiny, no mrzelo nás, že kostol a kaštieľ neboli otvorené.
A navyše, mali tam koníky!
A navyše, mali tam koníky!
Liptovský Mikuláš
Túto zastávku vymyslel Miňo. Vraj prekvapenie. Keďže som do Tatier chodila s krstným a súrodencami každé leto asi sedem rokov po sebe, pri prechádzaní LM sa mi hneď vybavila cesta do areálu, kde majú motokáry.
Len tak som prehodila: "Dúfam, že to tvoje prekvapenie nie sú motokáry, lebo to sa tam ani nemusíme unúvať ísť."
On: "Niee, čosi."
Ja: "Ok, lebo ja by som na ne aj tak nešla."
On: "Prečo?"
Ja: "Lebo nemám také veci rada. S krstným sme tu boli, keď sme boli malí, ale ja som nikdy nešla."
Chvíľu bolo ticho. Ale keď sme zabočili do uličky, na konci ktorej je už len pustatina a tento motokárový areál, bolo mi to jasné. Ideme na motokáry.
Po chvíli môjho protestovania a jeho presviedčania, aké je to super, som si nasadila helmu a čakala na svoju smrť. Boli sme na rade. Chlapík nám dal stručné inštrukcie a povedal: "môžete si nasadnúť."
A ja som stále čakala. Po chvíli sa znova ozval: "môžete si nasadnúť." A ja mu hovorím: "hej, viem, len naberám odvahu."
Nakoniec som ju odniekiaľ vytiahla a nasadla som. Po prvom kole som mala chuť zaparkovať v boxoch. Aj po druhom. Asi tak po piatom sa mi to začalo celkom páčiť. Ale ešte vždy som sa nezbavila pocitu, že keď idem príliš rýchlo do zákruty, tak sa vykotím.
Nakoniec som ju odniekiaľ vytiahla a nasadla som. Po prvom kole som mala chuť zaparkovať v boxoch. Aj po druhom. Asi tak po piatom sa mi to začalo celkom páčiť. Ale ešte vždy som sa nezbavila pocitu, že keď idem príliš rýchlo do zákruty, tak sa vykotím.
Ale nakoniec super, som rada, že som sa nechala presvedčiť :) (aj keď to pred Miňom až tak nepriznávam :P)
Za odmenu sme skočili na latté (sláva ISIC kupónom), koláč a zmrzlinu do McDonaldu.
Za odmenu sme skočili na latté (sláva ISIC kupónom), koláč a zmrzlinu do McDonaldu.
Staré hory
Tu sme mali len kratučkú zastávku na omšu a potom sme pokračovali do Bystrice, kde sme zahájili lov na zimné topánky, ktoré by boli teplé, funkčné, prežila by som v nich aj detviansku zimu, nerozpadli by sa po jednej sezóne a nevyzerali by úplne škaredo.
cestujeme domov! :)
A týmto sa náš výlet skončil. Do DT sme dorazili asi o 9 večer. Na druhý deň som ostala ležať v posteli, keďže naplno prepukla choroba, ale nič to, aspoň som si pripomenula, aké je super občas celý deň preležať v posteli s čajom a dobrou knihou v ruke.
Večer sme ešte išli na omšu, do čajovne a!! Pozrieť šteniatka Miňovho kamaráta. Jedno k nám hneď pribehlo, lebo je najmenšie z vrhu a ešte sa zmestí popod bránku. Volá sa Kira. A ja hneď: "to je skoro ako Kika! asi sme si súdené." Slovo dalo slovo a už som si ju adoptovala. Akože fajn, ostane u nich, ale v skutočnosti bude moja :D :) veď sa na ňu pozrite, aká je chutná!
"keď chcete odfotiť informačnú tabuľu, ale máte nastavenú prednú kameru"
cestujeme domov! :)
A týmto sa náš výlet skončil. Do DT sme dorazili asi o 9 večer. Na druhý deň som ostala ležať v posteli, keďže naplno prepukla choroba, ale nič to, aspoň som si pripomenula, aké je super občas celý deň preležať v posteli s čajom a dobrou knihou v ruke.
Večer sme ešte išli na omšu, do čajovne a!! Pozrieť šteniatka Miňovho kamaráta. Jedno k nám hneď pribehlo, lebo je najmenšie z vrhu a ešte sa zmestí popod bránku. Volá sa Kira. A ja hneď: "to je skoro ako Kika! asi sme si súdené." Slovo dalo slovo a už som si ju adoptovala. Akože fajn, ostane u nich, ale v skutočnosti bude moja :D :) veď sa na ňu pozrite, aká je chutná!
BONUSY:
"keď chcete odfotiť informačnú tabuľu, ale máte nastavenú prednú kameru"
Fotka č. 1: Kika fotí Tatry z auta
Fotka č. 2: Kika fotí Tatry z auta 2
Fotka č. 3: Kike sa konečne podarilo odfotiť Tatry z auta
Majte pekný deň a choďte do Tatier (ale len ak máte dobré topánky, už je tam sneh)!
Kika
Fotka č. 2: Kika fotí Tatry z auta 2
Fotka č. 3: Kike sa konečne podarilo odfotiť Tatry z auta
Majte pekný deň a choďte do Tatier (ale len ak máte dobré topánky, už je tam sneh)!
Kika
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára