Prajem Vám krásny deň!
Dnes ešte nebude prvý článok zo sľúbenej novej rubriky, pretože mi chýbajú fotky kvôli čoraz kratším dňom alebo nepriaznivému počasiu.
Ale! Aspoň mám možnosť zaspomínať si na krásnych pár dní v Tatrách, kde sme boli pred tromi týždňami s mojím milým. Pobyt sme si naozaj užili a zároveň sme oslávili naše prvé výročie! ❤
Chcete vedieť viac? Čítajte ďalej ;)
Ako inak, ubytko v dedinke Hrabušice som našla na Zľavomate, takže nás to vyšlo pár € na noc, a navyše, k dispozícii bola privátna kúpeľňa a toaleta, kuchyňa (kde sme si mohli pripraviť tieto raňajky šampi(ň)ónov), bol tam pokoj a naozaj skvelý majiteľ.
Niet čo vytknúť, dávame 5*/5
Na pláne sme mali túru na Veľké Hincovo pleso, ale keďže mňa opäť postihla choroba a nebola som ešte úplne fit, zvolili sme prechádzku na Vodopád Skok, dokopy asi 2,5 hodiny príjemnej túry. Nič náročné, krásna prostredie, ešte krajší vodopád. Spokojnosť :)
pijem z horského potôčika
Miňo mi povedal, že si nemám na štvrtok večer robiť žiadne plány. Vraj on má niečo vymyslené. Tak ja že ok. Svojimi odpoveďami na moje otázky ma tak zmiatol, že som si myslela, že bude variť večeru na ubytku a potom budem mať pokladovku po celých Hrabušiciach :D nakoniec to bolo úúúúúplne inak!
pozn.: Miňo mi na túto príležitosť jedny šaty kúpil, ale pre istotu vzal aj druhé do rezervy. (A urobil dobre, pretože som nemala bezšvové nohavičky.)
Tak som teda prišla do auta, kde ma on už čakal, pekne v košeli, saku a kabáte :)
A vyrazili sme smer Poprad.
Cestou som hádala, kam asi tak ideme. Ale vôbec mi nenapadlo, že by to mohla byť tá istá reštaurácia, o ktorej som v to ráno Miňovi hovorila, že mi ju cez mail odporúčal majiteľ penziónu.
Keď sme zabočili do Maxu, tak som si myslela, že fakt ideme do kina :D ale po vystúpení z auta a obhliadnutí sa naokolo som to zbadala - reštaurácia Fabrika. Celý priestor je perfektne zariadený a súčasťou sú aj doplnky v štýle naozajstnej fabriky.
Mali sme rezervovaný stôl so sviečkou a kvietkami a osobného čašníka, ktorý nám ako prvé priniesol víno na degustáciu. Miňo všetko vybral a objednal dopredu, takže sme nemuseli dlho čakať. Z ponuky vín mu zostalo len jedno jediné, ktoré bolo ružové a polosladké, keďže pre mňa sú takmer všetky vína kyslé :D
Tu nastala veľmi vtipná situácia, keď nám čašník priniesol Vins Winery Cabernet Sauvignon 2015 a spýtal sa, kto bude degustovať. Miňo odpovedal, že slečna. Pán sústružník mi teda nalial ždibíček a ja v pomykove som sa opýtala: "a teraz to mám tak potočiť a ovoňať, ako sa to robí vo filmoch?"
Miňo sa už od smiechu váľal na zemi a čašník mi s úsmevom odpovedal: "áno, môžete." Ale nevadí, aj horšie veci sa stávajú.
Ale víno bolo naozaj dobré! A hoci Miňo si dal len tak na jazyk kvôli tomu, že šoféroval, náš milý čašník nám ho potom zabalil. Musím vyzdvihnúť obsluhu, fakt sa o nás skvele postaral, pýtal sa, či je všetko v poriadku, či nám niečo nechýba a či nám chutí.
No a potom prišlo jedlo!! Och, hneď by som si dala. Polievku sme mali paradajkovú s bazalkovým pestom (moju obľúbenú!). Ako hlavný chod som ja mala kuracie prsia plnené ricottou a špenátom s domácimi lasagnette a grilovanými cherry paradajkami. Miňo mal morčacie prsia pečené v prosciutte s kukuričnou kašou, holandskou omáčkou a špargľou.
A dezerty... nemám slov. Ja som mala levanduľové créme brulée (najväčšia láska) a Miňo mal teplý čokoládový koláč s tvarohovou zmrzlinou a malinovým coulis. Samozrejme, všetko sme si po polovici vymenili, aby sme ochutnali zo všetkého :D
Avšak máme len fotky dezertov, lebo sme boli príliš hladní :D
Po tom, čo sme sanapráskali najedli, vytiahol Miňo niečo z vrecka - prstienok s vygravírovaným nápisom: "I will wait for my beloved." Pôvodne je to prstienok čistoty, ale pre nás má okrem toho ešte jeden význam, a síce, že na seba počkáme, kým bude preč a kým budeme mať vzťah na diaľku. Prstienok sme dali aj posvätiť a patrične sme sa zabávali na reakciách ľudí, ktorí si mysleli, že sme sa zasnúbili/tajne vzali.
(Aj týmto spôsobom ďakujem môjmu Murkovi za prekrásny večer :* ❤)
Ja som Miňovi vyrobila memory book o našom prvom roku :) chceli by ste z nej niečo vidieť? (aj keď ju už asi všetci moji fanúšikovia videli naživo/na fotke :D)
Cestou z Hrabušíc sme sa zastavili v jednom kostole, ktorý sme vždy večer vídali z cesty a bol parádne osvetlený. Bol zamknutý, ale nakoniec sme mali šťastie, lebo z ničoho nič sa tam objavil pán farár a tak sme mohli nahliadnuť dnu a ako bonus nám čo-to o ňom povedal :)
zmrzliny :)
pohľadnica z Galanty!
Hrad nás dosť unavil a boli sme veeeeľmi hladní, preto sme sa na odporúčanie známych zastavili na neskorý obed na Salaši u Franka. Vyzeralo to dosť beznádejne, pretože v oboch častiach reštaurácie nebol ani jeden voľný stôl a ľudia čakali vonku, ale nakoniec sa nám ušlo miestečko.
Dali sme si kotlíkový guláš/fazuľovú polievku a jahňacie so strapačkami, bryndzovými haluškami a špenátovými haluškami/tanier s bryndzovými haluškami a pirohami. Mäsko bolo super hebké, bryndzové halušky geniálne, aj špenátové nám dosť chutili. Jediné, s čím sme až tak neboli spokojní, boli pirohy, lebo chutili ako kupované. Ale nechceme ich z ničoho obviňovať :D
Po obede sme sa už naozaj vybrali domov a cestou sme boli už len v mekáči na latté (veď viete, ISIC kupóny) a koláč. A zmrzlinu. A akurát sme stihli aj omšu na Starých Horách.
Opäť raz super výlet :) jednoducho, keď je dobrá spoločnosť, všetko je super :)
A síce Veronika stále tvrdí, že má najlepšieho priateľa na svete, ja s ňou nesúhlasím a hlasujem všetkými desiatimi za toho môjho :) ❤
Tu nastala veľmi vtipná situácia, keď nám čašník priniesol Vins Winery Cabernet Sauvignon 2015 a spýtal sa, kto bude degustovať. Miňo odpovedal, že slečna. Pán sústružník mi teda nalial ždibíček a ja v pomykove som sa opýtala: "a teraz to mám tak potočiť a ovoňať, ako sa to robí vo filmoch?"
Miňo sa už od smiechu váľal na zemi a čašník mi s úsmevom odpovedal: "áno, môžete." Ale nevadí, aj horšie veci sa stávajú.
Ale víno bolo naozaj dobré! A hoci Miňo si dal len tak na jazyk kvôli tomu, že šoféroval, náš milý čašník nám ho potom zabalil. Musím vyzdvihnúť obsluhu, fakt sa o nás skvele postaral, pýtal sa, či je všetko v poriadku, či nám niečo nechýba a či nám chutí.
No a potom prišlo jedlo!! Och, hneď by som si dala. Polievku sme mali paradajkovú s bazalkovým pestom (moju obľúbenú!). Ako hlavný chod som ja mala kuracie prsia plnené ricottou a špenátom s domácimi lasagnette a grilovanými cherry paradajkami. Miňo mal morčacie prsia pečené v prosciutte s kukuričnou kašou, holandskou omáčkou a špargľou.
A dezerty... nemám slov. Ja som mala levanduľové créme brulée (najväčšia láska) a Miňo mal teplý čokoládový koláč s tvarohovou zmrzlinou a malinovým coulis. Samozrejme, všetko sme si po polovici vymenili, aby sme ochutnali zo všetkého :D
Avšak máme len fotky dezertov, lebo sme boli príliš hladní :D
Po tom, čo sme sa
(Aj týmto spôsobom ďakujem môjmu Murkovi za prekrásny večer :* ❤)
Ja som Miňovi vyrobila memory book o našom prvom roku :) chceli by ste z nej niečo vidieť? (aj keď ju už asi všetci moji fanúšikovia videli naživo/na fotke :D)
Cestou z Hrabušíc sme sa zastavili v jednom kostole, ktorý sme vždy večer vídali z cesty a bol parádne osvetlený. Bol zamknutý, ale nakoniec sme mali šťastie, lebo z ničoho nič sa tam objavil pán farár a tak sme mohli nahliadnuť dnu a ako bonus nám čo-to o ňom povedal :)
bol taký veľký, že sa ani nezmestil poriadne na fotku
Piatok sme strávili regeneráciou v Aquacity Poprad, keďže som mala kupón na ISIC, takže dokopy sme platili 22€ za celodenný vstup. Vyčľapkali sme sa, vybublinkovali a okolo piatej sme sa spokojní vybrali do Podolínca, kde mám známych. Veľa sme sa spolu nasmiali, zahrali si Dobble a Party Alias a poriadne sa vyspali.
V sobotu na obed sme sa rozlúčili a urobili si ešte zastávku na Ľubovnianskom hrade, kde sme strávili asi 2,5 hodiny! Možno preto, že tam nie je sprievodca a za cenu vstupu (5€, študenti 2,50€) dostanete do ruky všetky informácie o hrade a mapku s číslami a popisom, kde sa máte zastaviť.
V sobotu na obed sme sa rozlúčili a urobili si ešte zastávku na Ľubovnianskom hrade, kde sme strávili asi 2,5 hodiny! Možno preto, že tam nie je sprievodca a za cenu vstupu (5€, študenti 2,50€) dostanete do ruky všetky informácie o hrade a mapku s číslami a popisom, kde sa máte zastaviť.
Hrad nás dosť unavil a boli sme veeeeľmi hladní, preto sme sa na odporúčanie známych zastavili na neskorý obed na Salaši u Franka. Vyzeralo to dosť beznádejne, pretože v oboch častiach reštaurácie nebol ani jeden voľný stôl a ľudia čakali vonku, ale nakoniec sa nám ušlo miestečko.
Dali sme si kotlíkový guláš/fazuľovú polievku a jahňacie so strapačkami, bryndzovými haluškami a špenátovými haluškami/tanier s bryndzovými haluškami a pirohami. Mäsko bolo super hebké, bryndzové halušky geniálne, aj špenátové nám dosť chutili. Jediné, s čím sme až tak neboli spokojní, boli pirohy, lebo chutili ako kupované. Ale nechceme ich z ničoho obviňovať :D
Po obede sme sa už naozaj vybrali domov a cestou sme boli už len v mekáči na latté (veď viete, ISIC kupóny) a koláč. A zmrzlinu. A akurát sme stihli aj omšu na Starých Horách.
Opäť raz super výlet :) jednoducho, keď je dobrá spoločnosť, všetko je super :)
A síce Veronika stále tvrdí, že má najlepšieho priateľa na svete, ja s ňou nesúhlasím a hlasujem všetkými desiatimi za toho môjho :) ❤
Majte krásny zvyšok dňa!
Kika :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára