Ahojky bábovky!
Pozn.: V tomto príspevku sa nachádza extrémne veľa poznámok v zátvorkách, čo môže spôsobovať problémy s prehľadnosťou textu, takže odporúčam čítať veľmi pozorne. Alebo to ani nečítajte a pozrite si len fotky, uvidíte levy!
Pozn.: V tomto príspevku sa nachádza extrémne veľa poznámok v zátvorkách, čo môže spôsobovať problémy s prehľadnosťou textu, takže odporúčam čítať veľmi pozorne. Alebo to ani nečítajte a pozrite si len fotky, uvidíte levy!
Pri písaní posledného článku som si uvedomila, že som Vám neukázala fotky z nášho výletu do Bojníc! Bolo to asi pred dvomi mesiacmi, ja som už mala po skúškach a Miňo sa na týždeň vrátil z Nemecka. Strávila som v Detve netradične veľa dní (väčšinou je to tak pol na pol, ale teraz... celý týždeň!). A čo sme robili? Všeličo :) (teda, nie tak úplne všeličo, chápete. ale veľa vecí proste.)
Od pečenia a varenia, cez kino (a boli sme na Me before you! normálne, že ani neprotestoval a išli sme! to asi preto, že ja som bola na Revenantovi. a Bode zlomu. a Star Warse. a Piatej vlne. pôvodne sme mali sedieť úplne hore, ale akonáhle sme tam prišli, tak som si uvedomila, že som si nevzala okuliare. akože fajn, dovidela by som na plátno, keďže je celkom veľké (haha), ale musela by som žmúriť, aby som videla ostro. tak sme išli úplne dole, kde bol ten najpohodlnejší dvojkový kožený gauč! ok, to bol trochu dlhý príbeh. čo už.) a bratovu (Miňovho brata) meninovú opekačku (na ktorej som pila s Detvancami! a stíhala som im! teda, niežeby som nejako holdovala alkoholu, vlastne, asi neexistuje žiadny alkohol, ktorý by mi chutil, (ale nie je umenie piť, keď ti chutí) a počas roka pijem asi tak štyrikrát a aj to sa vždy po ochutnaní tvárim akoby to bolo za trest, ale našťastie mám asi gény po ocinovi a 12 pár poldecákov ma nezloží (a dobre som sa najedla)) až po spomínaný výlet do Bojníc, vylihovanie na lúke (♥) a prekonávanie strachu v Hriňovej!
Ako som Vám teda už načrtla, boli sme v Bojniciach. Bojnice sú moja srdcovka. Keď som bola malá, často sme tam chodili na chatu a v tej zoo som bola už nespočetne veľakrát. No toto bol veľmi spontánny výlet.
Veď posúďte sami:
ja: hí! a čo keby sme zajtra išli do Bojníc? (s patričnou dávkou nadšenia)
on: a nie je to príliš ďaleko?
ja: nieee, veď minule sme išli do Handlovej a to je kúsok odtiaľ, videla som cestou odbočku.
(otváram notebook, zapínam google maps...)
zahlásim: len hodina a kúsok (presnejšie hodina a 22 minút, ale musela som ho nejako presvedčiť)
(Miňo váha)
on: a nie je to príliš ďaleko?
ja: nieee, veď minule sme išli do Handlovej a to je kúsok odtiaľ, videla som cestou odbočku.
(otváram notebook, zapínam google maps...)
zahlásim: len hodina a kúsok (presnejšie hodina a 22 minút, ale musela som ho nejako presvedčiť)
(Miňo váha)
ja pokračujem v pátraní na internete a hovorím: vstupné je 4€. 4€!!! to je ako zadarmo, keď sa môžeš dívať na slony.
(Miňo stále váha)
poslednýkrát sa vraciam k notebooku a o 37 sekúnd (to je čisto môj odhad, ale ja nemám dobrý odhad, takže to pokojne mohlo byť aj oveľa viac. alebo oveľa menej) vyhlásim: má byť krásne počasie, 29°C, dám si tie nové šaty od teba.
on: ok, ideme.
A tak sme si na druhý deň ráno zabalili gápelské koláče, Miňo nám urobil na obed chlebíčky a vyrazili sme na cestu (a dokonca sme vyrazili podľa plánu o 8). Tá ubehla ako voda. Asi preto, že som rozprávala vtipy o slonoch (naši favoriti boli: Aký je rozdiel medzi indickým a africkým slonom? Asi 5000 kilometrov. Aký je rozdiel medzi ženou z klubu opustených sŕdc a slonom? Asi 20kg. Ako ten rozdiel vyrovnáš? Nakŕmiš slona. Prečo majú kačky ploché nohy? Aby mohli hasiť lesné požiare. Prečo majú slony ploché nohy? Aby mohli hasiť horiace kačky. Prečo majú žirafy také dlhé krky? Aby mohli pľuvať na horiace slony.)
Tešíme saaa :)
(Miňo stále váha)
poslednýkrát sa vraciam k notebooku a o 37 sekúnd (to je čisto môj odhad, ale ja nemám dobrý odhad, takže to pokojne mohlo byť aj oveľa viac. alebo oveľa menej) vyhlásim: má byť krásne počasie, 29°C, dám si tie nové šaty od teba.
on: ok, ideme.
A tak sme si na druhý deň ráno zabalili gápelské koláče, Miňo nám urobil na obed chlebíčky a vyrazili sme na cestu (a dokonca sme vyrazili podľa plánu o 8). Tá ubehla ako voda. Asi preto, že som rozprávala vtipy o slonoch (naši favoriti boli: Aký je rozdiel medzi indickým a africkým slonom? Asi 5000 kilometrov. Aký je rozdiel medzi ženou z klubu opustených sŕdc a slonom? Asi 20kg. Ako ten rozdiel vyrovnáš? Nakŕmiš slona. Prečo majú kačky ploché nohy? Aby mohli hasiť lesné požiare. Prečo majú slony ploché nohy? Aby mohli hasiť horiace kačky. Prečo majú žirafy také dlhé krky? Aby mohli pľuvať na horiace slony.)
Tešíme saaa :)
Levy majú tichú domácnosť.
Vážení, Miňo kŕmil zebru. Síce to nemáme na fotke, pretože som bola v takom strese, že nás niekto načapá, tak som ho súrila, aby sme už išli, ale je to tak. On kŕmil zebru. Ale nebojte sa, nijako sme neohrozili život a zdravie a nekŕmili sme ich niečím nedovoleným. My sme len vošli do otvorenej brány, za ktorou bolo hneď krmítko a pri ňom zebry, ktoré práve obedovali. A tak Miňo vzal pár stebielok sena a jednej z nich to ponúkol (a ona to, samozrejme, zjedla.) Dúfam, že náš blog nebude čítať nejaký zamestnanec zoo (alebo niekto z Vás, našich 8 fanúšikov nás neudá. vkladám do Vás dôveru).
Po pochodení celej zoo sme ešte išli na prehliadku krásneho Bojnického zámku. Je krásny zvonka aj zvnútra a vďaka výkladu sme sa dozvedeli samé zaujímavé veci (ktoré si už, žiaľ, nepamätám).
Hriňová (rekreačné stredisko Košútka)Toto malé mesto sa nachádza kúsok od Detvy a Miňo ma sem zobral... akože prekvapenie. Netušila som, o čo ide, ale dobrý pocit som z toho veru nemala.
Akonáhle som uvidela tie postroje, tak som to chcela stočiť domov, ale nakoniec som to zvládla!
A o čo teda išlo? Zip wire, čiže zjazd na kladke. Je to najdlhšia dráha na Slovensku (450m), ste vo výške 37m a idete rýchlosťou 50km/h. Hej, znie to hrozivo, ale realita bola (na moje prekvapenie) dosť v pohode.
Ďakujem môjmu milému za prekvapenie a hlavne, za to, že ma (zase) presvedčil a povzbudil, aby som prekonala svoj strach :)
Fotka č. 1.: Ja tu umriem.
Fotka č. 2.: Prečo mi to robíš? Chcem ísť domov!
Bonus: Táto fotka vznikla cestou z kina. Totižto, rozhodli sme sa vyskúšať Bubbleology (ja viem, sme pozadu) a akože niežeby nám to nechutilo, ale... nie je to niečo, čo by sme si chceli dať znovu (na rozdiel od Muller mliečok alebo milkshakoch z Lidla). Po kine nám ešte zostali tie praskajúce guličky, a tak sme si cestu skrátili triafaním dopravných značiek. Hej, občas sme ako deti. Nie, nevadí nám to.
A nabudúce už fakt bude článok o Krakove!
Majte sa krásne a choďte do zoo (pretože zoo is always good idea!)
Dotka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára