utorok 30. augusta 2016

Veľký kambek Dotky a.k.a. lifelately no. 3

Ako ste si mohli všimnúť, náš blog ešte stále žije len vďaka Glitke (rozumej mojej super sestre), ktorá celé týždne neúnavne prispievala a zásobovala Vás článkami.

Nie, ani tentokrát som neumrela, ani ma neuniesli. Nebudem sa Vám ospravedlňovať za moju neaktivitu, pretože, úprimne, mala som sa super a žila som si svoj život mimo virtuálneho sveta.
Trvalo mi dosť dlho, kým som sa dokopala k napísaniu tohto článku, ale pozitívom je, že vďaka tomu máme upratanú izbu, mám poriadok v ponožkách (lebo keď nemáš poriadok v ponožkách, nemôžeš mať poriadok ani v živote), vo všetkých šuflíkoch, skriniach a krabiciach, vytriedila som straaašne veľa vecí (po novom triedim spôsobom, že: "keď sa jedného dňa vydám, je toto vec, ktorú si vezmem so sebou pri sťahovaní?" a takýmto spôsobom som vyhodila veľmi veľa vecí zbytočností), trošku nám prerobila izbicu, začala som si prepisovať receptár, 73920471-krát v tomto roku vytrhala burinu v záhradke, začala sa učiť na štátnice... samé produktívne činnosti!

A možno by som sa k tomu nedokopala ani dnes, ale stále som myslela na to, ako mi minule napísala Baška... že či bude článok z Krakova. A tak si hovorím: "nemôžem stratiť tú jedinú fanúšičku, ktorú mám" :D dnes to síce ešte nebude ten krakovský článok, len akési zhrnutie, kde som sa ponevierala tých 11 týždňov (alebo presnejšie 75 dní... mhm, to dosť).


Tábor
Ako iste viete (a keď neviete, dozviete sa), som saleziánskou animátorkou v kresťanskom spoločenstve a spolu pripravujeme a organizujeme rôzne akcie počas celého roka, primárne pre deti, rodiny a mladých (takže vlastne pre všetkých :D). Tento rok sme mali v poradí už štvrtý prímestský tábor, ktorého som sa zúčastnila ako člen animátorského tímu. Bol to naozaj požehnaný týždeň plný zábavy, zážitkov, nových priateľstiev a dobrodružstiev. Pre nás animátorov to znamená aj veľa energie, síl, nespočetné hodiny príprav (polroka dopredu), stresu (keď Vám volajú mamičky, či nepreložíte kúpalisko, lebo má prísť studený front. čo však nemôžete urobiť, keďže máte rezervované dva vozne do Podhájskej. alebo Vám jeden milý chalan večer pred tým napíše, že nemôže prísť s bublinovým futbalom, lebo práve zistil, že lopty nie sú v poriadku a dve hodiny v programe Vám vybuchnú len tak do vzduchu.) a keďže sme len ľudia (ktorí málo spali), tak aj hádok a nedorozumení... ale Pán je dobrý :) a nakoniec všetko dobre dopadlo. Aj napriek dažďu a "naposlednúchvíľu" presúvaniu celého ukončenia do športovej haly. Opäť sme sa uistili v tom, že vždy sa nájdu dobrí ľudia ochotní pomôcť.

Aj touto formou ďakujem všetkým zúčastneným, animátorom, môjmu milému (ktorý nám tiež prišiel na pár dní pomôcť a aj vďaka nemu som bola akosi menej v strese než po minulé roky), ale hlavne Jemu :)

                           

Lodž + Krakov
Dva dni po ukončení tábora sa začalo moje poľské dobrodružstvo, ale o tom bude samostatný článok ;) (Baška, vydrž ešte! ono to príde ;))

Praha
Po návrate z Poľska som bola týždeň doma (aklimatizovala som sa a začala robiť všetky tie produktívne veci) a následne sa vrátil môj milý po troch týždňoch z Nemecka. Ani sme sa nenazdali a o štyri dni sme balili kufre na výlet do Stovežatej spolu s ďalšími dvomi pármi animátorov. A ako sme sa mali? Na to si budete musieť počkať ;) (spoiler: bolo super! :))

DC
Hneď z Prahy sme sa presunuli do nádherného prostredia želivského opátstva a tu sme sa štyri dni duchovne cvičili (pod "my" rozumej animátori z GA a KN) pod taktovkou don Palušáka, ktorý naše spoločenstvo v Hodoch založil. Ďakujem všetkým zúčastneným za super čas :)

                            

Svadba
Ja som však z cvík musela odísť v piatok večer (namiesto soboty obeda), pretože v sobotu ráno po mňa prišiel môj milý a po tom, čo ma moja super-duper šikovná sestra skrášlila, sme sa vydali na cestu do Detvy a užili si pravú detviansku svadbu. Svadbovali sme do rána bieleho len 3 ráno, keďže už o 10 sme vyrážali opäť na cestu (ja domov a Miňo späť do Nemecka).
O pár dní nás čaká druhá svadba, opäť v Detve (to je tak, keď máte 20 bratrancov a sesterníc, stále sa bude niekto ženiť či vydávať. ale ja som len rada, mám rada svadby. a nové šaty nikdy nie sú na škodu.)
Pôvodne som mala mať šaty, ktoré som Vám ukazovala pred pár mesiacmi, ale akosi sme k nim nezohnali modré sako a tak som si kúpila iné šaty (to som celá ja) v Tescu za 15€, ku ktorým som mala všetko potrebné. Spomínané kvietkované šaty si však dám na sobotňajšiu svadbu, keďže som sa zmierila s tým, že nebudem mať sako, ale len svetrík. Ako som písala vyššie, za super vlasy a make-up ďakujem Veronke (asi Vám je všetkým jasné, že ja sama by som to nezvládla :D).

#somnosila: šaty, sako - F&F; topánky - Humanic; kabelka - darček, ale netuším odkiaľ; chlap - made in Detva.


To je môj život za posledné týždne v skratke.

Spravte to občas aj Vy. Nechajte tak všetky sociálne siete. Vypnite fejsbúky, instagramy, snepčety a pod. Choďte von. Robte niečo, čo Vás robí šťastnými. Žite daný moment. A nefoťte si ho. Pamätajte si ho a uchovávajte v srdci. Buďte s ľuďmi, ktorých milujete a zabudnite pri nich na všetky technológie. Pusťte mobil z rúk a venujte im celú svoju pozornosť.
Stojí to za to ;)

Majte krásny zvyšok dňa, čoskoro sa opäť (naozaj) ozvem!
Kika Dotka ;)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára