Jou!
Pozdravujem vás pár dní po návrate z úžasného a mnou vždy milovaného Talianska ♥ Ani nezačnem o tom, ako som odtiaľ nechcela odísť a ako by som tam veľmi rada a ochotne ostala navždy. Pestovala by som vinič, mala asi troch psov a každý deň by som pila po večeroch prosecco. Síce toto popíjanie môžem praktizovať aj na Slovensku...
Upozornenie: článok je dosť dlhý, vezmite si k nemu svačinku.
Upozornenie: článok je dosť dlhý, vezmite si k nemu svačinku.
Ale poďme rovno k podsate. Plán cesty bol: Lago di Garda - Verona - San Marino - Rimini - Bologna. Nebrali sme to ako nemenný stabilný zoznam, iba ako ideálnu predstavu. Našťastie nastala iba jediná zmena. Kvôli nepriazni počasia nám vypadlo Rimini, ale vďaka nepriazni počasia pribudla Modena.
Konečná trasa bola: Lago di Garda (Desenzano) - Verona - Modena - San Marino - Bologna. S výberom miest som veľmi spokojná a každé jedno ma očarilo. Mám pocit, že ak pôjdete do hociktorého talianskeho mesta alebo mestečka, nie je možné, aby ste sa doň nezamilovali. Všetky tie krásne uličky, okenice, dvere, kamenné chodníky a cesty, tehlové domy, nekonečné vinice, prosecco, paničky na Vespách a Fiaty 500. Ooooh ♥♥♥ Láska proste...
Naša prvá zastávka bolo jazero Lago di Garda. Chceli sme prejsť viac miest po jeho pobreží, ale uvedomili sme si, že z časového hľadiska je to nereálne a vybrali sme si teda iba jedno - Desenzano. Bolo tam všetko vyššie spomenuté, plus jazero. Ale mala som pocit, ako by som bola pri mori. Najedli sme sa, vyšli hore k hradu, čo-to pofotili, poprechádzali a užívali si ten pocit, čo máte na začiatku výletu. Fero priznal, že zo začiatku z Desenzana a samotného jazera nebol unesený, ale akonáhle sme sa začali motať uličkami, už to bolo o inom ;) Strávili sme tu 2-3 hodiny a museli sme sa pobrať ďalej. Smer Verona.
Vo Verone sme mali cez airbnb.com ubytovanie na jednu noc len pár krokov od historického centra. Majiteľ Niki bol milý a ochotný a s bytom nebol žiadny problém. Veľká spokojnosť z našej strany aj tentokrát. Večer sme sa klasicky vybrali von posedieť a na prosecco. Na druhý deň nás čakala prehliadka mesta. Na visitacity.com si môžte naklikať prakticky hocijaké mesto, vybrať počet dní a ono vám to spraví podrobný plán. Ešte vám aj povie koľko budete kráčať od jednej pamiatky k druhej. Veľmi praktické. Vďaka tomu sme vedeli, čo by sme cca mali vidieť, no koniec-koncov sme si aj tak zobrali z bytu klasickú mapu a išli sme podľa nej. Verona nie je žiadne obrovské mesto a pamiatky sú v podstate sústredené blízko pri sebe. My sme si za jedno doobedie prešli komplet staré mesto a boli sme spokojní. Námestíčka, kostoly, aréna, Júliin balkón, všetko bolo. Nanešťastie nás zastihol dážď a Teatro romano di Verona sa už v našom prípade nekonalo. Neostávalo nám nič iné, iba sadnúť si na obed a počkať kým aspoň trochu búrka ustúpi. Vo Verone sa mi najviac páčila Aréna, mosty a divadlo, aj keď sme tam nešli. Už iba zdola to bolo super. Sklamaná som ostala z Júliinho balkóna. Milión ľudí + malý priestor = nedobrá kombinácia. Suma sumárum som, samozrejme, spokojná.
Keďže vo Verone toho na pozeranie už moc neostalo, išli sme ďalej do Modeny. Ešte menšie mestečko, ale veľmi príjemné. Bola to taká plánovaná-neplánovaná medzizastávka na pár hodín. Na kávu a tak. Pomotkať sa a popozerať sa po uličkách. A mohli sme pokračovať v ceste, smer Faenza. Doteraz sme vždy išli po diaľnici, ale tentokrát sme si to dali cez taliansky vidiek, popri viniči, po ceste, kde sa často zmestilo iba jedno auto (prípadne dva Fiaty 500). Čarovné ♥♥
Ďalšie ubytko klasicky cez airbnb.com sme mali 3km od Faenzy na regulérnom talianskom vidieku. Privítala nás staršia pani, čo nevedela ani slovo po anglicky, ale za to vedela po taliansky vysvetľovať tak, že sme to pochopili a ona pochopila nás. A mali sme napečené koláčiky ♥ Toto bolo najkrajšie ubytovanie aké sme mali! V skutočnosti oveľa krajšie ako uvidíte na profile na airbnb. Nadšená som bola najviac.
Piatkový deň sa najprv javil upršane (minimálne vo Faenze), ale dúfali sme, že do San Marina nás nebude nasledovať. A tak aj bolo! San Marino bolo síce chladné a ufučané, no krásne ♥ Asi sa mi tu najviac páčilo zo všetkých miest. A mala som tu aj najlepšie prosecco za celý výlet, takže to už je čo povedať. Pri návšteve San Marina nemusíte veľmi špekulovať a premýšlať kam ísť. Je tam doslova pár ulíc, dva zámočky a jedna veža, do ktorej sa ani nedá ísť. Nemusíte ísť úplne hore do San Marina po serpentínach autom, lebo v pohodlí vás tam odvezie lanovka z mesta Borgo Maggiore o kúsok nižšie. Ale tých serpentín je dosť tak či tak... Fun fakt: na to, že San Marino nemá vlastnú armádu, majú brutálne veľa obchodov so zbraňami (viac či menej reálnymi).
A už klasicky nasledovala diaľnica a cesta smer Bologna. Tentokrát ešte nie úplne priamo. San Lazzaro, prechádzka, kávička a potom Ozzano, kde sme sa stretli s Luckou (moja najlepšia kamarátka), ktorá nám poskytla strechu nad hlavou na pár dní. Lucka tu už strávila dva semestre na erazme, takže Bolognu veľmi dobre pozná. Už zopár ľuďom robila prehliadku mesta a veľmi láskavo ju urobila aj pre nás, za čo sme jej veľmi vďační. Bolo to úplne iné ako keď sme sami chodili po mestách. Takto nám rozprávala zaujímavosti, povodila nás po meste a my sme vďaka nej spoznali 7 tajomstiev Bologne. Najkrajší bol skrytý kanál, najdesivejšie šepkanie v kupole a najnáročnejší výstup na vežu (tú ktorá nie je zbúraná). Socha Neptúna je momentálne rekonštruovaná, takže sme nemali možnosť zazrieť jeho penis. Možno nabudúce.
A to bol v podstate koniec. Už iba docestovať do Bergama, nastúpiť do lietadla a to bol koniec nášho výletu.
Taliansko milujem a už teraz sa chystáme na cestu po Toskánsku ♥♥♥ Tenktokrát už s Fiat 500 dúfam.
Klasične bol Fero veľmi aktívny celý čas na instagrame, takže pekné fotky kukaj aj TU. Ja iba tak poskromne, ale predsa. Klikni SEM kvôli dvom fotkám :P Ešteže mám skvelého priateľa, čo fotí ako o dušu ♥
Majte pekný deň, cestujte a objavujte!
Veronika
Naša prvá zastávka bolo jazero Lago di Garda. Chceli sme prejsť viac miest po jeho pobreží, ale uvedomili sme si, že z časového hľadiska je to nereálne a vybrali sme si teda iba jedno - Desenzano. Bolo tam všetko vyššie spomenuté, plus jazero. Ale mala som pocit, ako by som bola pri mori. Najedli sme sa, vyšli hore k hradu, čo-to pofotili, poprechádzali a užívali si ten pocit, čo máte na začiatku výletu. Fero priznal, že zo začiatku z Desenzana a samotného jazera nebol unesený, ale akonáhle sme sa začali motať uličkami, už to bolo o inom ;) Strávili sme tu 2-3 hodiny a museli sme sa pobrať ďalej. Smer Verona.
Keďže vo Verone toho na pozeranie už moc neostalo, išli sme ďalej do Modeny. Ešte menšie mestečko, ale veľmi príjemné. Bola to taká plánovaná-neplánovaná medzizastávka na pár hodín. Na kávu a tak. Pomotkať sa a popozerať sa po uličkách. A mohli sme pokračovať v ceste, smer Faenza. Doteraz sme vždy išli po diaľnici, ale tentokrát sme si to dali cez taliansky vidiek, popri viniči, po ceste, kde sa často zmestilo iba jedno auto (prípadne dva Fiaty 500). Čarovné ♥♥
Ďalšie ubytko klasicky cez airbnb.com sme mali 3km od Faenzy na regulérnom talianskom vidieku. Privítala nás staršia pani, čo nevedela ani slovo po anglicky, ale za to vedela po taliansky vysvetľovať tak, že sme to pochopili a ona pochopila nás. A mali sme napečené koláčiky ♥ Toto bolo najkrajšie ubytovanie aké sme mali! V skutočnosti oveľa krajšie ako uvidíte na profile na airbnb. Nadšená som bola najviac.
Piatkový deň sa najprv javil upršane (minimálne vo Faenze), ale dúfali sme, že do San Marina nás nebude nasledovať. A tak aj bolo! San Marino bolo síce chladné a ufučané, no krásne ♥ Asi sa mi tu najviac páčilo zo všetkých miest. A mala som tu aj najlepšie prosecco za celý výlet, takže to už je čo povedať. Pri návšteve San Marina nemusíte veľmi špekulovať a premýšlať kam ísť. Je tam doslova pár ulíc, dva zámočky a jedna veža, do ktorej sa ani nedá ísť. Nemusíte ísť úplne hore do San Marina po serpentínach autom, lebo v pohodlí vás tam odvezie lanovka z mesta Borgo Maggiore o kúsok nižšie. Ale tých serpentín je dosť tak či tak... Fun fakt: na to, že San Marino nemá vlastnú armádu, majú brutálne veľa obchodov so zbraňami (viac či menej reálnymi).
A už klasicky nasledovala diaľnica a cesta smer Bologna. Tentokrát ešte nie úplne priamo. San Lazzaro, prechádzka, kávička a potom Ozzano, kde sme sa stretli s Luckou (moja najlepšia kamarátka), ktorá nám poskytla strechu nad hlavou na pár dní. Lucka tu už strávila dva semestre na erazme, takže Bolognu veľmi dobre pozná. Už zopár ľuďom robila prehliadku mesta a veľmi láskavo ju urobila aj pre nás, za čo sme jej veľmi vďační. Bolo to úplne iné ako keď sme sami chodili po mestách. Takto nám rozprávala zaujímavosti, povodila nás po meste a my sme vďaka nej spoznali 7 tajomstiev Bologne. Najkrajší bol skrytý kanál, najdesivejšie šepkanie v kupole a najnáročnejší výstup na vežu (tú ktorá nie je zbúraná). Socha Neptúna je momentálne rekonštruovaná, takže sme nemali možnosť zazrieť jeho penis. Možno nabudúce.
A to bol v podstate koniec. Už iba docestovať do Bergama, nastúpiť do lietadla a to bol koniec nášho výletu.
Klasične bol Fero veľmi aktívny celý čas na instagrame, takže pekné fotky kukaj aj TU. Ja iba tak poskromne, ale predsa. Klikni SEM kvôli dvom fotkám :P Ešteže mám skvelého priateľa, čo fotí ako o dušu ♥
Majte pekný deň, cestujte a objavujte!
Veronika
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára